TALIANSKO / ITALY / ITALIA

Jedz, modli sa, miluj - všetko v jedinej krajine
Eat, Pray, Love - All In a Single Country

Napriek tomu, že nehovorím po taliansky a nikdy som ani neuvažovala nad tým, že by som sa tento jazyk mohla učiť, v priebehu niekoľkých rokov sa Taliansko stalo krajinou, v ktorej som navštívila najväčší počet rôznych miest - spolu 5 (zobrazené na mape). Tesne za Talianskom sa v počte navštívených miest, v mojom cestovateľskom zozname nachádza Francúzsko, krajina môjmu srdcu o čosi bližšia aj tým, že vedieť po francúzsky bolo vždy mojim snom a vďaka niekoľkým kurzom francúzštiny, sa tam po jazykovej stránke necítim až natoľko stratená ako v Taliansku. Keďže ide tiež o románsky jazyk, francúzština mi kdesi v podvedomí pomáha pochopiť pár talianskych slov navyše a trocha lepšie sa zorientovať. V určitej miere mi v tomto smere pomáha aj angličtina. V priebehu rokov sa však na mňa už aj z taliančiny čo to nalepilo.

Po dovolenkových zájazdoch do Lido di Jesolo, Benátok (1993) a Vieste (2003), som začala Taliansko spoznávať trocha viac aj mimo uzavretú komunitu dovolenkárov. V lete roku 2004 som sa na dva týždne ocitla v taliansko-slovenskej rodine v Savone. V roku 2013 som strávila necelé 4 úžasné novembrové dni s najlepšou kamarátkou v toskánskej Siene. No a iba pred pár týždňami som sa vrátila z poznávacieho zájazdu do Ríma. Avšak, aj napriek trocha iným jazykovým či kultúrnym preferenciám, Taliansko je krajinou, ktorá má v mojom srdci špecifické miesto, a kam sa vždy bez váhania rada vrátim, kedykoľvek sa mi na to naskytne príležitosť.
Bolo to práve pred dvoma rokmi v Siene, kde moja kamarátka, po vysnívaných štyroch mesiacoch strávených v Taliansku, prišla s jedným veľmi jednoduchým, no úplne dokonalým postrehom. Elizabeth Gilbertová vo svojom bestsellere Jedz, modli sa, miluj, následne pretvorenom aj do filmovej podoby s Juliou Roberts v hlavnej úlohe, musela navštíviť tri rôzne krajiny, aby sa naučila skutočne jesť, modliť sa a milovať. Moja kamarátka vtedy poznamenala, že ona to všetko dokáže úplne dokonale nájsť v jednej jedinej krajine a to hneď v tej, ktorú Elizabeth Gilbertová navštívila ako prvú: v Taliansku. A ja som s jej poznatkom mohla jedine súhlasiť.

Though I don't speak Italian and I've never considered to learn it, over the years Italy become the country, in which I've been to the largest number of different places - to 5 in total (see the map on top). Just behind Italy, in terms of the number of places visited, there's France on my travel list. The country a bit closer to my heart even because it's always been my dream to speak French and thanks to a couple of French language courses, I don't feel that lost in France as in Italy. However, since Italian and French both belong to Romance languages, French subconsciously helps me to understand a few Italian words more and get more orientated. To some extent English helps me in this respect too. However, over the years, I've managed to learn some Italian words too.
After vacation trips to Italy organised by a travel agency to Lido di Jesolo, Venice (1993) and Vieste (2003), I've started to get to know Italy some more, outside of close community of tourists. In summer of 2004 I found myself for two weeks in an Italian-Slovak family in Savona. In 2013 I spent whole 4 amazing November days with my best friend in Tuscan Siena. And only few weeks ago I returned from sightseeing trip to Rome. However, even due to my slightly different linguistic or cultural preferences, Italy is a country, which holds a special place in my heart. I've always been glad to return there without hesitation, whenever I've got the chance.
It was just two years ago in Siena, where my friend, after long-wished four months in Italy, came with a pretty simple and utterly perfect remark. Writer Elizabeth Gilbert in her best-selling novel Eat, Pray, Love, subsequently adapted into a motion picture, starring Julia Roberts as the main character, had to visit three different countries in order to learn the art of eating, praying and loving. My friend then said that she can easily find it all in a single country, right in the first one visited by Elizabeth Gilbert: in Italy. And I could only agree.

Jedz / Eat

Elizabeth Gilbertová si pre priučenie sa umeniu jesť a vychutnávať si vynikajúce jedlo, nemohla vybrať lepšiu krajinu ako Taliansko. Do Talianska sa chodí jesť a kto v Taliansku neochutnal niečo z typickej domácej kuchyne, v Taliansku akoby ani nebol.
O talianskej kuchyni sa toho popísalo a porozprávalo už veľmi veľa a urobili tak oveľa väčší odborníci na ňu, než som ja. Hoci na to nevyzerám, chuť je jedným zo zmyslov, ktorými si najradšej vychutnávam život. A to ma v tomto smere pasuje do úlohy laickej gurmánky, ktorá si rada vychutná vynikajúce jedlo. Pre istotu som si slovo gurmán vyhľadala v slovníku cudzích slov, a prekvapila ma jeho vhodnosť v tomto kontexte. Gurmán: labužník, ctiteľ jemnosti v umení. Jemnosť v umení totiž vynikajúco definuje taliansku kuchyňu. Talianska kuchyňa je tiež umením, jemným a delikátnym. Laikom som hlavne preto, že doposiaľ som v Taliansku pri jedle vždy išla do čohosi neznámeho, avšak veľmi ochotne sa pustiac do akéhokoľvek domáceho jedla, často ani netušiac čo presne idem jesť. Postačilo mi odporúčanie a pohľad na zaujímavé jedlo, naservírované na tanieri. Hádam len s výnimkou šafranovej ryže, ktorá mojim chuťovým pohárikom až tak neulahodila, bolo všetko čo som z talianskej kuchyne doposiaľ jedla, jednoducho vynikajúce a nezabudnuteľné. Od bežných potravín, cez lahodnú zmrzlinu, až po kávu (ktorá tvorí samostatnú kapitolu a akoby ani nemala patriť do odseku o jedle, ale skôr do odseku o talianskych rituáloch), počnúc cestovinami rôznych tvarov a na rôzne spôsoby (tie s čerstvou bazalkou mi budu naveky pripomínať Taliansko), cez pizzu a rôzne antipasti, vína a iné delikatesy. Čokoľvek talianske si dáte, bude to chutiť vynikajúco.

In order to learn the art of eating and enjoying delicious food, Elizabeth Gilbert could not pick better country than Italy. One goes to Italy to eat and who haven't tried something from the typical Italian cuisine, it is as if he/she hadn't been to Italy at all.
A great deal has already been written and said about Italian cuisine and it's been done by greater experts on it than me. Although I don't look like, taste is one of the senses through which I like to enjoy my life the best. Which makes me an amateur gourmet, who likes to savour delicious meal. I am amateur mainly because so far in Italy I've been always trying to taste something new, willingly getting down to every native meal, often not even being completely aware of what exactly I am about to eat. Recommendation and the very sight of a particular dish were sufficient for me. Maybe with exception of saffron rice, which somehow didn't manage to please my taste buds, everything Italian I've ever eaten was simply tasty and unforgettable. From ordinary groceries, over delicious ice cream, to coffee (which is a chapter on it's own and which as if shouldn't belong to the paragraph on food but more into a paragraph about Italian rituals), starting with pasta of different shapes and made in many different ways (the one with fresh basil will forever remind me of Italy), over pizza and different antipasti, vines and other delicacies. Whatever Italian you decide to eat it will be excellent.

Modli sa / Pray

Pre nás kresťanov je Taliansko v tomto smere celkom jasným favoritom. S históriou siahajúcou až k počiatkom kresťanstva v Európe, s pápežskym štátom priamo v srdci svojho hlavného mesta, dychberúcimi sakrálnymi stavbami, pri ktorých má človek pocit, že je k Bohu hneď akosi bližšie, ale aj s úctou k rodine, ktorá je hlboko zakorenená v povedomí Talianov, môže byť Taliansko práve tou krajinou, kde sa človek naučí veriť a modliť alebo začne veriť a modliť sa ešte viac ako doposiaľ. Ak je toto tým čo hľadá a za čím ide, v Taliansku to môže nájsť. Vzhľadom na polohu Vatikánu, je taliančina v istom zmysle aj jazykom kresťanstva.
V Taliansku som absolvovala niekoľko omší, v Savone, Siene a v Ríme, a najväčším zážitkom pre mňa doteraz bola práve nedeľná omša v Bazilike svätého Petra a na námestí, ktorú celebroval pápež František. Bola to v Ríme celkom bežná nedeľná omša s tisíckami veriacich v bazilike a na Námestí svätého Petra, po ktorej nasledovalo požehnanie pápeža aj nám, ktorí sme sa do baziliky už nedostali, na záver ktorého nám zaprial aj "Dobrú chuť!" k nedeľnému obedu. Takže... jedz, modli sa a... znova jedz ;)

For us, Christian Catholics, Italy is by far the preferred country. With history dating back to the very beginnings of Christianity in Europe, with papal state right in the heart of its capital city, breathtaking sacral buildings where one feels somehow closer to the God as well as with respect for family, deeply established in minds of Italians, Italy could easily be the country where one can start to believe and pray or believe and pray even more than before. If that's what one is looking for, it can be found in Italy. Due to the location of Vatican City, in a sense, Italian is also a language of Christianity.
I attended several masses in Italy: in Savona, Siena and in Rome but the one which left the biggest impression on me till now, was the Sunday mass in the St. Peter´s Basilica and on the Square, celebrated by pope Francis. In Rome it was such an ordinary Sunday mass with thousands of believers inside the Basilica and on the St. Peter´s Square, followed by pope´s blessings to us, who didn't make it to the Basilica, with "Enjoy your Sunday meal!" wishes. So... eat, pray and... eat again ;)

Miluj / Love

Je tak jednoduché zaľúbiť sa v Taliansku, alebo tam prežiť najromantickejšie chvíle s niekým, do koho už zaľúbený ste. To mi pripomína kamarátku, ktorej som pred rokom bola na svadbe za družičku a ktorá si spolu s manželom vybrala za destináciu svadobnej cesty práve Taliansko - roadtrip najkrajšími talianskymi mestami.

Ak ste však ešte nezadaný, resp. nezadaná a páčia sa vám južanské typy, aj v tomto prípade ste v Taliansku na tom správnom mieste. Známe "Ciao bella!" tam žena počuje takmer na každom kroku :)
/
It's so easy to fall in love in Italy or spend the most romantic moments with somebody you are already in love with. It reminds me of my friend, I was her bridesmaid a year ago, who together with her husband decided to spend their honeymoon in Italy - road trip through the most beautiful Italian cities and towns.
Though you are still single and you like the southern types, in that case you are in the right place in Italy too. A woman can hear the well known "Ciao bella!" almost everywhere :)

V OBLAKOCH / UP IN THE AIR #1

Po množstve príspevkov hlavne pre knihomoľov, je tu konečne prvý príspevok venovaný ďalšej z mojich vášní - cestovaniu a predovšetkým lietaniu. Oficiálne teda na svojom blogu srdečne vítam všetkých milovníkov lietania, cestovateľov a dobrodruhov, ako aj všetkých romantikov. A predpokladáte správne, že #1 nie je v názve tohto príspevku náhodou a čoskoro sa na tomto blogu môžete tešiť aj na ďalšie podobné príspevky.
/
After lots of posts mainly for bookworms, eventually here comes first post devoted to another of my passions - travelling and especially flying. Thus, I would like to officially warmly welcome to my blog all lovers of flying, travellers and adventurers, as well as all romantics. And you are guessing correctly that #1 in the title of this post haven't been put there randomly and there are more similar posts to look forward to on this blog.

Patrím k tým ľuďom, ktorí si z dovolenky okrem fotiek priamo z destinácie, prinesú vždy vo fotoaparáte aj množstvo fotiek zo samotného letu lietadlom. Áno, áno, tie známe a pre niekoho neskutočne nudné a nepochopiteľné obrázky oblakov všemožných tvarov, s krídlom či motorom lietadla. Pre mňa však neskutočne nádherné a hlavne neopakovateľné. Veľmi dlho som túžila aspoň pár rokov pracovať ako letuška. Dokonca som strávila tri mesiace na Žilinskej univerzite, na odbore leteckej dopravy. No osud (s malou pomocou mojich rozhodnutí a matematického antitalentu) to napokon zariadil inak. A tak mi už zostala len občasná radosť z výhľadu z okienka pri lete na dovolenku. No práve preto je pre mňa tento výhľad ešte vzácnejší.
/
I am one of those people, who use to bring from their holiday not only pictures from the destination itself but lots of pictures from the flight as well. Yeap, those well known and for someone incredibly boring and weird pictures of clouds of all shapes, with a wing or engine of a plane. But for me they are incredibly beautiful and unique. For a long time I'd desired to work as a stewardess at least for a couple of years. I even spent three months at the University of Žilina at the Department of Air Transport. But fate (with little help of my decisions and lack of mathematical skills) arranged it differently. So now I am left to sporadic joy of the sight out of the plane window while flying to and from my holiday destinations. And this is why is the view even more precious for me.

Fotografie v tomto príspevku sú z letu Viedeň - Toulouse, z augusta 2012.
/
Pictures in this post had been taken during my flight from Vienna to Toulouse in August 2012.

Chasing the Sunset

Predĺžené tiene zapadajúceho slnka sa črtajú na zemi podo mnou. Lúčim sa s rakúskymi poliami, aby som sa o chvíľu stretla s územím Francúzska. Ešte netuším čo ma nad oblakmi pri západe slnka čaká (je to prvýkrát čo odlietam tak neskoro).

Pre mňa je to jeden z najkrajších pocitov aké poznám, keď ma rýchlosť lietadla rozbiehajúceho sa po vzletovej dráhe pritlačí do sedadla. Vzrušene, nedočkavo čakám na jediný moment. A vtom sa odlepíme od zeme a nasleduje rýchle stúpanie. Eufória. Neopísateľný pocit. Letím vyššie a vyššie a zem mi môže byť ukradnutá. Najradšej by som tu zostala čo najdlhšie, alebo tak často, ako by sa len dalo. Voda a vzduch sú moje živly. V tom momente by som toto hneď vymenila za všetko ostatné.
/
Extended shadows caused by the setting sun loom on the ground below. I am bidding farewell to the fields of Austria in order to meet the ground again in France in a while. I have no clue what's awaiting for me above the clouds during the sunset (this is the first time I've departed this late).
For me it's one of the most wonderful sensations I know, when pressed to the seat by the velocity of a plane taking off. Excited, I impatiently wait for a single moment. And suddenly we come off the ground and steep ascend follows. Euphoria. Indescribable feeling. We fly higher and higher and I couldn't care less about the ground. I'd like to remain here as long as possible, or return here as often as I could. Water and air are my elements. There and then I would give everything for exchange for this feeling.

O pár minút sa dostávame na úroveň oblakov a o pár ďalších minút sme nad ňou. Nádhera! Milujem to tam! Kombinácie neopakovateľných tvarov a farieb nemajú konca kraja. Každých pár minút je obraz úplne iný a ešte fascinujúcejší ako predtým. Za okienkom svietia všetky odtiene bielej a belasej.
/
After few minutes we are reaching the clouds level and after another few minutes we are above it. Amazing! There are endless combinations of unique shapes and colours. The view changes every couple of minutes and it is even more fascinating that the one before. There are all shades of white and blue glowing outside the window.

Zapadajúce slnko postupne dodáva oblakom okrový nádych.
/
Gradually, the setting sun lends the clouds an ochre tint.

Až napokon zmenia fyzikálne zákony svetla svet nad oblakmi na neopísateľné kombinácie posledných zvyškov modrej s celou škálou odtieňov červenej a žltej.

Ospravedlňujem sa všetkým romantikom za zapletenie fyzikálnych zákonov do kolekcie nádherných obrázkov oblakov. Sú to však práve ony, ktoré nám umožňujú vidieť túto nádheru. Fyzika je v mnohých smeroch nádherná veda (povedala politologička ;) ...a fyzici, ktorí nedopatrením zablúdili na tento blog jej teraz dali za pravdu ;) a rôzne farby neba sú jedným z nich.
/
The physical laws of light eventually change the world above the clouds to the indescribable combinations of the last remnants of blue with the whole range of reds and yellows.
I apologise to all romantics for engaging of physical laws into the collection of wonderful pictures of clouds. But these are the ones that allow us to see the beauty. The physics is in many ways a beautiful science (said Political Scientist ;) ...and physicists who by chance happened to visit this blog, agreed with her ;) and different colours of haven are one of them.

Samotné lietanie sa riadi ďalším množstvom fyzikálnych zákonov, ktoré tu teraz ale naozaj nejdem opisovať. Sľubujem ;) Poďme radšej ďalej naháňať oblaky priamo smerom k zapadajúcemu slnku.
/
Flying itself is ruled by plenty of other physical laws which I am not going to describe here. I promise ;) Let's rather chase on the clouds straight to the setting sun.

Nechcem sa vrátiť na zem.
/
I don't want to get back to the ground.

Stále sa nechcem vrátiť na zem.
/
I still don't want to go back to the ground.

Svetlá Azúrového pobrežia sú priamo pod nami.
/
Lights of the French Riviera are right below us.

Pri posledných lúčoch zapadajúceho slnka klesáme na pristátie.
/
On the background of the last rays of sunset we are descending for landing.

Svetlá nočného Toulouse a zvyšky západu slnka v pozadí. Do pristátia v nočnom meste zostáva už len pár minút. Pristátie už pre mňa z pohľadu pasažiera nie je až také fascinujúce ako vzlet. Samozrejme s výnimkou možnosti vidieť svoju destináciu ako na dlani. Som si však istá, že pri pohľade z pilotnej kabíny, by mu mohlo pristátie (a zvlášť to nočné) smelo konkurovať.
/
Lights of Toulouse in night with remnants of the sunset in the background. There are only few minutes left to the landing in the night city. To me, as a passenger, the landing isn't that fascinating as take-off. Of course, with the exception of the chance to view the destination lying open. However, I am sure that the view of landing (and especially the night one) from the cockpit, could boldly compete with the feelings at the take-off.

To je zatiaľ všetko a teším sa, že vás na mojom blogu uvidím čoskoro keď budem opäť v oblakoch.

/

That's all for now and I am looking forward to see you soon when up in the air again :)